Deň 5. Ramallosa – Redondela

Ráno je krásne. Vonku je svieži chladný vzduch, v ktorom sa kráča naozaj výborne. Cesta vedie kopcovitou krajinou a vinicami. Vychádza slnko a na tráve sa leskne ranná rosa. Každých pár metrov stojím a fotím. Tento ideálny čas a teplota sa ale rýchlo každý deň zmení. O ôsmej ráno kráčam v dlhej šuštiakovej súprave, o desiatej už v šortkách a tričku.

100 kilometrov do cieľa

Dnes mám naplánovanú kratšiu trasu a tak si cestu užívam. Ku všetkému pomáha systém prestávok, ktorý som si vybudoval. Funguje to jednoducho. Každú hodinu zastavím na pár minút na doplnenie tekutín. Každé dve hodiny zastavím minimálne na 20 minút na väčšiu pauzu. Zložiť batoh, najesť sa, napiť sa, skontrolovať polohu. Takto mi to vyhovuje, a tak cesta ubieha ako voda. Po pár hodinách narážam na tabuľu označujúcu 100 km do Santiaga de Compostela. To znamená, že som už výrazne za polovicou!

Po poludní dorážam do cieľa. Tým je dnes väčšie mesto Vigo. Centru sa vyhýbam, ale mesto je veľké a rozťahané. Najväčší problém mám s hľadaním menšej reštaurácie či kaviarne so symbolom žltej mušle. Potrebujem pečiatku do môjho kredenciálu. Nakoniec sa usadím v reštaurácii a pýtam sa na denné menu. Je pol druhej a čašník sa mi ospravedlňuje, že denné menu už nie je, a že nevie dobre anglicky. Bol ale strašne milý a dokonca navrhol, že sa spýta kuchára či by mi niečo ešte neuvaril. Vlastne som ani nemal tak veľký hlad. Vonku bolo strašne horúco, takže som zostal. Poďakoval som mu za ochotu a nakoniec som si objednal iba pivo. K pivu som dostal misku arašidov a misku olív. Po skonzumovaní olív mi ten istý čašník priniesol ešte malý tanierik s pečivom a syrom. Čo mi nakoniec naúčtovali? Jedno pivo. Vravel som už, že to tu zbožňujem?

S dobrou náladou som sa rozhodol pokračovať ďalej. Nakoniec sa z krátkej vzdialenosti stalo znova necelých 40 kilometrov. Putujem lesom, kopcami. Terén sa mení a tak cesta ubieha rýchlo. Prichádza podvečer a ja som ubytovaný v Redondele. Mám izbu zdieľanú s ďalšími tromi pútnikmi, ale máme pekný výhľad zo strešného okna. Vydávam sa do supermarketu a prekvapene zisťujem, že dnes je  štátny sviatok Fiesta Nacional de Espana (12. október) a všetky obchody sú zatvorené. Nemám žiadne jedlo, takže mierim do reštaurácie s tabuľou „pilgrim menu“ za 7 euro.

Po celej ceste je viacero kaviarní a reštaurácií, kde sú pútnici vítaný. Sú označené žltou mušľou alebo priamo nápisom. Veľakrát ponúkajú pútnické menu, ktoré je buď zlacnené, alebo sa jedná o väčšiu porciu. Stačí sa preukázať kredenciálom. Za 7 euro som dostal nápoj podľa výberu, predjedlo, hlavné jedlo, košík s pečivom a kafé s koláčom. Proste luxus. Počas večere som sa zarozprával so starším párom z Holandska. Spomínali, že už cestu absolvujú piaty rok po sebe. Každý rok si vyhradili dva týždne času a prešli určitý úsek. Tento rok, vlastne už za pár dní, dorazia do cieľa. Oni obdivujú, že ja chodím 40 kilometrov denne. Ja obdivujem ich vytrvalosť, odhodlanie a radosť z cesty. Neskutočné.